Annie a Lara
Annie |
|
Ahojte, volám sa Annie. Narodila som sa 30. novembra 2006 v Liptovskej Kokave a mám dvoch bráškov a jednu sestru. Keď som bola ešte úplne malá, vzal si ma domov môj prvý pán, ale neľúbil ma a vrátil ma späť k mamine. Bola som z toho dosť zmätená a bolo mi smutno, že moji bráškovia a sestra boli zrazu preč, a stále som nevedela pochopiť, čo som spravila zle, keď sa ma môj nový pán zbavil. Ale zrazu som jedného slnečného dňa išla s maminou na výlet a stretla som tam dvoch ľudí, ktorí si ma najprv chvíľu obzerali, a potom si ma vzali do náručia a niekam ma niesli. Ich tváre mi chutili, tak som sa nebránila, dosť mi padli do oka. Mala som vtedy 3 a pol mesiaca. Bola som zvedavá čo sa bude diať ďalej a kam ma vlastne tí dvaja nesú. Vzali ma k sebe domov a vysvetlili mi, že odteraz som tam doma aj ja. Už ma čakal pelíšok a moja vlastná miska. Celkom sa mi tam páčilo a naozaj som sa tam cítila ako doma, ale stále som sa bála aby ma nevrátili tak ako predtým. Ale oni mi stále dávali najavo ako veľmi ma ľúbia a veľa sa mi venovali, až som sa im úplne oddala. Môžem vám povedať že som to nikdy neoľutovala. Môj ocinko a maminka sa o mňa vzorne starajú, dobre ma kŕmia a našli mi kopec priateľov s ktorými sa rada stretávam. Nevzdali to ani keď ma veľmi trápilo moje zdravíčko a robia všetko pre to, aby som sa cítila dobre, aj keď som ho do vienka nedostala práve stopercentné. Často mi vravia, že som výnimočné stvorenie a aj keď sa občas trápia či ma niečo nebolí, tvrdia, že nikdy neoľutovali, že si ma vzali domov, pretože im všetko oplácam tým, že som k nim strašne milá. Podľa toho ma aj volajú. Často ma oslovujú napríklad „milášik“ alebo „zlatúšik“ a mne je to príjemné. Dokonca mi priniesli aj mladšiu sestru, aby som mala aj seberovnú štvornohú parťáčku a mala sa s kým hrať ak náhodou nemám nablízku mojich priateľov. S ňou sa strašne rada bláznim, ťaháme sa o lano, beháme za loptičkou a tiež rady chodíme s ocinkom a maminkou do lesa alebo v lete plávať k vode. |
